Pôda – zloženie a vlastnosti

Pôda je mimoriadne dôležitým prvkom prírody, ktorý ovplyvňuje mnoho aspektov nášho života. Jej kvalita má vplyv na výnos plodín, ich výživovú hodnotu a chuť. Slovensko sa vyznačuje rozmanitosťou pôd, čo znamená, že každá pôda má svoje jedinečné fyzikálne a chemické vlastnosti.

Čo je vlastne pôda?

Pôda je mimoriadne dôležitým prvkom prírody, ktorý plní mnoho funkcií. Skladá sa z rôznych zložiek a má svoje jedinečné vlastnosti a štruktúru. Do jej zloženia patria: úlomky hornín, vzduch, voda a zvyšky živých alebo mŕtvych organizmov. Pôdu tvoria aj rôzne mikroorganizmy – baktérie, huby alebo prvoky, ktoré ovplyvňujú procesy v pôde.

Vlastnosti pôdy závisia od druhu látok, ktoré sa vyskytujú na danom geografickom mieste a od panujúceho klímy v danej oblasti. Na Slovensku prevládajú rovinaté pôdy a hnedé pôdy dobrej a veľmi dobrej kvality. Tieto sa nachádzajú v Podunajskej nížine. Vyskytujú sa tam aj černozeme. V horských oblastiach Slovenska prevládajú chudobné inţinierske pôdy, ale v oblastiach, kde sú na povrchu vápencové horniny, sa vyvinuli úrodné rendziny.

Prečo je dôležité mať znalosti o pôde?

Štruktúra pôdy je veľmi dôležitým aspektom pre poľnohospodárstvo, pokiaľ ide o dosiahnuteľné výnosy pestovaných rastlín a ich chuťovú kvalitu a výživovú hodnotu. Preto je skúmanie vrstvového profilu pôdy základnou metodológiou hodnotenia produkčného potenciálu územia pred začatím jeho využívania.

Vlastnosti pôdy

Vlastnosti pôdy sú súborom vlastností, ktoré definujú jej fyzické, chemické, biologické a minerálne charakteristiky. Tieto vlastnosti ovplyvňujú úrodnosť pôdy, teda jej schopnosť podporovať rast a vývoj rastlín. Rozlišujeme primárne, základné alebo prirodzené vlastnosti, ktoré sú výsledkom prírodných geologických a klimatických procesov, a funkčné alebo sekundárne vlastnosti, na ktoré môže človek ovplyvňovať prostredníctvom pestovania, hnojenia a využívania pôdy.

Typy pôd je možné určiť na základe konkrétnych vlastností danej pôdy. Napríklad, kyslá pôda sa vyznačuje vysokým obsahom vodíkových iónov, zatiaľ čo alkalické pôdy majú vysokú úroveň hydroxidových iónov. Kyslosť, alkalickosť alebo neutralita pôdy je možné zmerať pomocou prístroja.

Jednou z najdôležitejších vlastností pôdy je jej štruktúra, ktorá určuje schopnosť pôdnych častíc spojiť sa do väčších agregátov nazývaných hrudky. Štruktúra pôdy ovplyvňuje jej pórovitosť – súčet voľných priestorov v jednotke objemu pôdy. Pórovitosť zase ovplyvňuje schopnosť pôdy prechádzať vodou a vzduchom, čo je kľúčové pre zdravie rastlín.

Ďalšie dôležité vlastnosti pôdy sú:

  • pôdne koloidy – najmenšie častice pôdy, ktoré zohrávajú aktívnu úlohu v chemických procesoch a určujú úrodnosť pôdy
  • hustota pôdy – meria hmotnosť pôdy a nepriamo množstvo vzduchu v pôde
  • súdržnosť – sila, s akou sú častice pôdy spojené medzi sebou
  • lepkavosť – prilnavosť pôdy k rôznym povrchom
  • sorpcia – schopnosť pôdy zadržiavať na svojom povrchu častice rôznych látok.

Vodné, priepustné a tepelné vlastnosti pôdy sú tiež dôležité. Vodná kapacita pôdy závisí od jej mechanických zložiek, štruktúry a prítomnosti koloidov. Priepustnosť určuje schopnosť pôdy absorbovať vodu a prenikanie do nej. Tepelná vlastnosť je množstvo tepla potrebné na zahriatie určitého objemu pôdy o 1 stupeň Celzia.

Pôdní organizmy – čo sú a akú úlohu zohrávajú v životnom prostredí?

Pôdní organizmy zohrávajú kľúčovú úlohu pri pestovaní pôdy, keď sa podieľajú na procesoch, ktoré majú základný vplyv na jej vlastnosti. Vďaka nim dochádza k premene organických látok na živiny, ktoré sú dostupné pre rastliny. Medzi tieto pôdné organizmy patria rôzne formy života, ako sú huby, baktérie, vírusy a riasy. Sú často prítomné okolo koreňového systému rastlín a v oblastiach, kde je veľké množstvo organických látok alebo hnojív živočíšneho pôvodu.

Iné živé organizmy, ako sú prvoky, háďatka a mikročlánkovce, kontrolujú činnosť nižších mikroorganizmov. Majú vplyv na udržanie rovnováhy v pôdnom ekosystéme, niektoré z nich môžu pôsobiť ako škodcovia a parazity rastlín, iné zasa ako aktivátory pôdnej mikroflóry.

Medzi tvory, ktoré obývajú pôdu, patria aj dážďovky, termity, mravce, stonožky, stonožky, chrobáky, larvy a škorpióny. Pôdné mikroorganizmy zohrávajú dôležitú úlohu pri procese vzduchovania pôdy, čo vedie k zvýšeniu jej priepustnosti. Svojou biologickou činnosťou mikroorganizmy vytvárajú kanály a priestory v štruktúre pôdy, čo prispieva k lepšiemu prietoku vody. Tým je voda dostupnejšia pre rastliny a iné organizmy v pôde.

Pôdnymi organizmami je možné zabezpečiť správny vývoj rastlín vytváraním humusu, čo je vrstva pôdy bohatá na organické látky, ktorá je kľúčová pre udržanie úrodnosti pôdy. Slovensko má širokú škálu pôdnych typov, a tým aj rozmanitosť pôdnych organizmov, čo má priamy vplyv na možnosti poľnohospodárskeho pestovania v rôznych regiónoch krajiny.

Kyslé a alkalické pôdy – základné rozdiely

Kyslé a alkalické pôdy sa líšia základnými vlastnosťami, ktoré majú priamy vplyv na pestovanie pôdy. Hodnota pH pôdy, teda kyslosť, je jednou z najdôležitejších zložiek pôdy, ktorá určuje jej vlastnosti, stanovuje typ pôdy a ovplyvňuje schopnosť rastlín prijímať živiny.

Kyslé pôdy majú pH v rozmedzí 3,5-5,5 a sú charakteristické pre oblasti s vysokým hromadením humusu, ale s minimálnym množstvom vápnika. Nízke pH ovplyvňuje štruktúru pôdy, zvyšuje riziko vývoja plesní a spôsobuje úbytok prospešných pôdných baktérií. Na určenie pH pôdy je možné vykonať testovanie pomocou testovacieho setu, ktorý pomôže určiť obsah vápnika a zabrániť jeho nadmernému vápneniu. Vzorku pôdy je možné získať z ľubovoľnej časti pestovania.

Naopak, alkalická pôda má pH nad 7,0 a obsahuje veľké množstvo vápnika. Pôdy s takýmto pH majú hrudkovitú štruktúru, čo sa prejavuje v lepších vodno-vzdušných podmienkach. Tieto pôdy obsahujú alkalické kationty, ako sú Ca2+, Mg2+ a K+. Na takýchto pôdach je vstrebateľnosť fosforu nízka, čo môže brániť správnemu vývoju rastlín. Alkalické pH pôdy vzniká v dôsledku prevahy hydroxidových iónov nad vodíkovými iónmi, čo je charakteristické pre suché a polosuché oblasti.

Kyslosť pôdy je premennou hodnotou a jej zmeny ovplyvňuje mnoho faktorov, preto sa odporúča pravidelná kontrola pôdy. Je dôležité si uvedomiť, že pH pôdy má kľúčový vplyv na schopnosť rastlín prijímať živiny, čo je kľúčové pre ich správny vývoj. Voľba typu pôdy by mala závisieť od preferencií pestovaných rastlín.

Význam organické hmoty při stanovení úrodnosti půdy

Organická hmota hraje klíčovou roli při udržování zdraví a úrodnosti půdy. Je to základní ukazatel kvality půd, který rozhoduje o jejich fyzikálně-chemických vlastnostech, jako je sorpční a pufrovací schopnost. Vysoký obsah humusu v půdách stabilizuje jejich strukturu a snižuje náchylnost k zhutnění a degradaci způsobené vodní a větrnou erozí.

Organická hmota, která je převážně rostlinného původu, obsahuje veškeré nezbytné živiny pro rostliny. Proto nahromaděná organická hmota je zásobárnou živin. Navíc organická hmota zlepšuje strukturu půdy udržováním jejích vrstev a minimalizací eroze. Aktivní a některé odolné organické složky půdy spolu s mikroorganismy, jako jsou houby, se podílejí na vázání půdních částic do větších agregátů. Stabilní organická frakce, známá jako humus, absorbuje a udržuje živiny ve formě dostupné pro rostliny. V praxi organická hmota uvolňuje tyto živiny po rozkladu, obnovující tak zdroj živin pro rostliny.

Navíc organická hmota zlepšuje strukturu půdy udržováním jejích vrstev a minimalizací eroze. Aktivní a některé odolné organické složky půdy spolu s mikroorganismy, jako jsou houby, se podílejí na vázání půdních částic do větších agregátů.

Avšak rovnováha mezi přidáváním a rozkladem organické hmoty je důležitá pro udržení zdravého množství humusu v půdě. Pokud je přidávání menší než rozklad, organická hmota v půdě klesá. Naopak, pokud je přidávání větší než rozklad, organická hmota v půdě roste.

Obsah humusu v pôde má veľký význam pri plánovaní plodín a výbere správnych druhov rastlín. Antropogenní faktory, jako je způsob využívání půdy, intenzifikace zemědělství, rostlinná rotace, přítomnost plodin a úroveň organického hnojení, mají významný vliv na obsah organické hmoty v půdě.

Shrnutí

Půda je klíčovým prvkem životního prostředí, který má přímý vliv na kvalitu a efektivitu zemědělských plodin. Vlastnosti půdy, jako je struktura, pH, pórovitost a obsah organické hmoty, rozhodují o její schopnosti podporovat růst rostlin. Na Slovensku se vyskytuje mnoho různých typů půd, včetně kyselých a alkalických půd, které mají různé vlastnosti a vyžadují odlišný přístup k pěstování.

Půdní organismy, jako jsou bakterie, houby a různé mikroorganismy, hrají klíčovou roli při udržování zdraví a úrodnosti půdy. Znalost o půdě je nezbytná pro zemědělce a zahradníky, aby maximalizovali produktivitu a předešli degradaci půdy.

Copyrights (C) 2023 by LIFEZPKWS
Privacy Policy
powered by getknow
linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram
This site is registered on wpml.org as a development site.